Takáto planéta by sa mohla nachádzať v tzv. Oortovom mraku,
predpokladanej oblasti slnečnej sústavy pozostávajúcej z komét,
asteroidov a iných menších telies.
Medzinárodný tím vedcov nedávno vytvoril model fungovania nebeskej
mechaniky v počiatočných fázach slnečnej sústavy. Podľa tohto modelu
existuje možnosť, že by sa v Oortovom mraku komét mohlo nachádzať jedno
alebo viac telies vo veľkosti planét.
Štúdia obsahujúca závery tohto výskumu bola zatiaľ zverejnená len v
elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv
(https://arxiv.org/pdf/2306.11109.pdf) a zatiaľ neprešla recenzným
procesom.
Oortov mrak sa podľa predpokladov vedcov nachádza približne
50.000 – 100.000 astronomických jednotiek (AU) od Slnka (jedna AU je
priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka, teda asi 150 miliónov kilometrov).
Jeho existenciu v roku 1950 po prvý raz predpokladal holandský astronóm
Jan Oort, no pre jeho extrémnu vzdialenosť sa existenciu dodnes
nepodarilo úplne potvrdiť, hoci za nepriamy dôkaz jeho existencie sa
považujú kométy s dlhou periódou.
Podľa autorov štúdie existuje malá, len približne sedempercentná šanca,
že by gravitácia nášho Slnka dokázala zachytiť exoplanétu z inej sústavy
aj ďaleko za obežnou dráhou Neptúna, ôsmej a najvzdialenejšej planéty
slnečnej sústavy. Takéto hypotetické teleso by sa mohlo nachádzať práve v
Oortovom mraku komét a jeho existencia by vzhľadom na veľkú vzdialenosť
vôbec nemusela ovplyvňovať dráhu Neptúna.
Ešte oveľa menšia, zhruba polpercentná, je pravdepodobnosť, že by sa
takáto planéta mohla vytvoriť v samotnej slnečnej sústave a napokon
skončiť v oblasti Oortovho mraku.
Existenciu hypotetickej "Planéty X" nachádzajúcej sa v oblasti za
Neptúnom predpokladal už v roku 1906 známy americký astronóm Percival
Lowell. Vychádzal pritom z ním pozorovaných odchýlok v obežných dráhach
Neptúna a Uránu. Jeho predpoklady napokon viedli k objavu planéty
Pluto. Neskôr sa však zistilo, že ide len o tzv. trpasličiu planétu,
ktorá by svojou hmotnosťou nemohla nijako ovplyvniť dráhu Neptúna, a už
vôbec nie Uránu.
Dnes sa hypotéza o existencii "Planéty X" považuje v odbornej komunite
za viac-menej vyvrátenú. To však nebráni niektorým vedcom v tom, aby
stále hľadali možné planéty v odľahlých častiach slnečnej sústavy. Podľa
nového výskumu medzinárodného tímu by sa takéto hypotetické veľké
teleso mohlo nachádzať oveľa ďalej, než to predpokladal Lowell, v
oblasti Oortovho mraku komét.
Väčšina vedcov sa v súčasnosti domnieva, že spomínaný mrak pozostáva len
z oveľa menších ľadových objektov. Vzhľadom na jeho obrovskú veľkosť a
vzdialenosť však pravdepodobne nikdy nebude možné s určitosťou povedať,
aké telesá by sa v ňom mohli ukrývať.
Stúpenci hypotézy "Planéty X" poukazujú na niektoré nepriame indície
týkajúce sa orientácie obežných dráh rôznych telies prilietajúcich z
okrajových častí slnečnej sústavy. Tie by podľa nich mohli nasvedčovať
tomu, že na tieto objekty gravitačne pôsobilo iné, výrazne väčšie a
hmotnejšie teleso.
Potvrdiť existenciu prípadnej deviatej planéty by však bolo vzhľadom na
obrovskú vzdialenosť od Slnka extrémne náročné. Podľa niektorých
predpokladov by takáto planéta mohla mať parametre ľadového obra s
hmotnosťou päť až desaťnásobne vyššou, ako je hmotnosť Zeme a mohla by
byť tvorená plynom – svojou veľkosťou, farbou a váhou by teda mala
pripomínať Urán či Neptún.
V tejto súvislosti sa objavili aj hypotézy, podľa ktorých by sa medzi
kométami a asteroidmi na okraji slnečnej sústavy mohla ukrývať aj čierna
diera. Ak by to aj bola pravda, dokázanie jej existencie by bolo
prakticky nemožné, pretože by bola veľmi malá – hmotnosť rovnajúca sa
piatim až desiatim násobkom hmotnosti Zeme by sa mohla ukrývať v čiernej
diere veľkosti grapefruitu.